Miroslava Kernová – konšpirátor? Potom som ním aj ja

Čo vznikne spojením iluzórnej propagandy, trošky konšpirácie a nacionálneho hnutia? Populárny webový a facebookový priestor. Facebooková stránka s príznačným názvom Slovenské Hnutie Obrody vytvorila zoznam v podobe albumu na svojom profile. Zoznam dostal názov Konšpirátori, ktorí šíria propagandu Bruselu. V zozname doteraz figuruje osem známych osôb z prostredia politiky alebo médií. Stránka sľubuje postupné pridávanie ďalších mien. Ak ich výber bude rovnako neopodstatnený, vznikne zrejme historicky najdlhší zoznam.

V zozname nájdeme Michala Havrana – teológa, publicistu a spisovateľa, Michala Hvoreckého – spisovateľa a žurnalistu Denníka N, Štefana Hríba – šéfredaktora časopisu .týždeň a moderátora diskusnej relácie Pod lampou, Juraja Smatanu – žurnalistu známeho vytvorením zoznamu konšpiračných webov, Miroslavu Kernovú – zakladateľku portálu omediach.com, Jána Benčíka – blogera Denníka N, Andreja KiskuMoniku Flašíkovú-Beňovú – poslankyňu Európskeho parlamentu.

„Uverejňujeme zoznam ľudí, ktorí pôsobia na Slovensku a svojou aktivitou prispievajú k šíreniu bruselskej propagandy na území našej vlasti. Väčšina z nich je platená zo zahraničia, či už americkou, alebo inou ambasádou, alebo Nadáciou otvorenej spoločnosti. Základný pilier všetkých týchto ľudí spočíva v nenávisti voči všetkému národnému, tradičnému a morálnemu.“ Takto znie popis spomínaného albumu na facebookovej stránke s názvom Slovenské Hnutie Obrody. Ako budúceho žurnalistu ma mnohými zdieľaný album zaskočil. Pri prezeraní ďalších príspevkov vás určite prekvapí aj fotomontáž fiktívneho denníka, na ktorej je prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska s titulkom „Odsúdený za vlastizradu“. Pod týmto príspevok je aj mnoho komentárov s rovnakým charakterom: „Takýto titulok by som si rád niekedy prečítal v dennej tlači pri rannej kávičke.“ alebo „Fuj. Hanba mu. On nie je môj prezident. Ja nemám prezidenta.“

 

Vrátim sa však k cynickému zoznamu takzvaných „šíriteľov bruselskej propagandy“ (niežeby politika Bruselu bola neomylnou demokratickou učebnicou). Samotná stránka označuje ľudí na tomto zozname ako tých, ktorí sú „nenávistní voči všetkému národnému, tradičnému a morálnemu“, pritom samotná facebooková stránka Slovenské Hnutie Obrody, ale aj jej webový ekvivalent sho.sk popierajú tradičné hodnoty médií, v ktorých pôsobia niektorí ľudia z tohto zoznamu. Za celým projektom stojí Róbert Švec. Rovnaký názov ako facebooková stránka nesie aj nacionálne orientované občianske hnutie, ktorého predsedom je práve Róbert Švec. Web aj facebooková stránka priživuje svoj obsah na úspechu strany Ľudová strana Naše Slovensko v nedávnych parlamentných voľbách. Charakter článkov a príspevkov je podobný, dokonca aj komentáre k jednotlivým príspevkom odzrkadľujú úroveň a spôsoby vyjadrovania (mnohých) na stránkach ĽSNS. Do popredia sa dostávajú najmä témy a príspevky týkajúce sa americkej propagandy, bruselskej propagandy, nenávisti voči prezidentovi Slovenskej republiky, ale aj podobnej orientácie na historické základy Slovenska v podobe prisilného vnímania nacionálneho charakteru slovenských dejateľov, ako Milan R. Štefánik či Ľudovít Štúr, hraničiaceho s bohorovným fanatizmom. Nájdu sa tu v súčasnosti populárne nacionalistické heslá, sympatie k vojnovému slovenskému štátu a jeho fašistickým symbolom.

 

Pod albumom sa objavil aj komentár Jána Gorduliča, ktorý ani v tomto prípade nevystúpil zo svojej postavy humorného komentátora verejného diania a žiadal o zaradenie do tohto zoznamu a odporúčal administrátorom stránky pozrieť si jeho web. Podobne reagoval aj Martin Poliačik. Komentáre oboch postáv boli najprv atakované a Ján Gordulič bol označovaný ako hlupák, nakoniec boli komentáre odstránené. Podobné útoky sa zniesli na všetkých žurnalistov, ktorých často komentujúci nazývali „pressistútmi“. Akákoľvek spojitosť s Bruselom je považovaná za absolútne zlo. Komentáre ako „Beňová je k*rva, Beňová je k*rva, Beňová je k*rva sk*rvená“ svojou povahou, expresionalitou a nulovým argumentačným základom tvoria jadro vyjadrení na stránke Slovenského Hnutia Obrody.

 

Dezinformovanie na druhú

Slovenské Hnutie Obrody na Facebooku šíri dezinformácie a podstatne relativizuje argumenty. Týmto spôsobom miznú pevné základy, na ktorých je možné potom budovať spoločenskú diskusiu. Tieto tendencie relativizovania a spochybňovania už overených argumentov vedú k dezinformovaniu spoločnosti a následnej nedôvere obyvateľstva k inštitúciám a tradičným médiám s dlhou históriou, s vyznávaním etického kódexu a s neanonymnými novinármi. Tradičné médiá majú vybudované spravodajské štruktúry a spôsoby dôsledného overovania faktov, v opačnom prípade by tieto médiá stratili svoju kredibilitu a dôveru verejnosti. To by neriskovalo žiadne vážené médium. Alternatívne spravodajské weby (ako sa často nazývajú) ponúkajú prosté čierno-biele vnímanie skutočnosti bez argumentov a často aj bez podpisu autorov. Spochybňovanie pokračuje aj pri nadnárodných a medzinárodných inštitúciách, ako je NATO alebo Európska únia, čo vedie k presvedčeniu, že osamostatnenie Slovenska ako národa pomôže oslobodeniu sa od vplyvu západnej propagandy. Stránka sa pustila aj do Milana Lasicu, ktorého ponúka ako „prototyp médiami protežovaného intelektuála“. Vyčítajú zosmiešňovanie tzv. „obrancov národnej veci“, píšu, že takýto intelektuál „roztrubuje najväčšie špinavosti o národe a jeho obrancoch“. K článku opäť patria komentáre, ktoré hovoria o Milanovi Lasicovi ako o „odpornom, zákernom a slizkom oportunistovi hrajúcemu na každú stranu“.

Výraznú podporu na stránke majú komentujúci v duchu akéhosi ruského myslenia, ktorí bez argumentov hovoria o ruskom a slovanskom charaktere ako o najväčšom dobre. Využívajú klasický postup, keď sa jednotlivé (občas aj pravdivé) fakty spájajú do dezinformačného celku nelogickým spôsobom. Presne týmto spôsobom vznikajú na internete návody, ktoré ohrozujú životy (homeopatiká, nesúhlas s očkovaním až po banálne všetko liečiace Savo).

Charakter stránky Slovenské Hnutie Obrody vystihuje aj článok na omediach.com. Slovenské Hnutie Obrody pridalo na Facebook fotografiu hôr so stromami v popredí v blízkosti koľajníc s popisom „Krásne a naše – slovenské“. Fotografia však zachytáva pohorie v americkom štáte Oregon (viac tu). To dokazuje dávku prvoplánovosti prispievateľov Slovenského Hnutia Obrody. Čiastočne to mystifikuje aj absolútnu strategickú dômyselnosť hoaxových, konšpiračných webov. Nacionalizmus tak zrejme nemá nič spoločné s vedomím o slovenskej krajine.

Je samozrejmé, že stránka sympatizuje s podobnými, dnes populárnymi, stránkami, ktoré sa tvária ako spravodajské, prípadne vyjadrujú antimigračnú politiku. Slovenské Hnutie Obrody „lajklo“ „Imigranty v ČR nechceme“, „Za Slobodu Slova“ alebo „Vlastenec.sk“.

Prispievatelia na Facebooku Slovenského Hnutia Obrody si mnohokrát sami odporujú. Kritizujú prezidenta Andreja Kisku za jeho dobré vzťahy s USA, pretože chápu USA ako mocnosť, ktorá počas druhej svetovej vojny bombardovala slovenské územie, pritom zámerne zabúdajú na okupáciu Ruska na našom území.

Ak mal vytvorený zoznam prezentovať žurnalistov a médiá s dlhou tradíciou, ktoré si svojou históriou a charakterom nemôžu (aj keby chceli) dovoliť podať neobjektívne a neoverené informácie, ako manipulatívne, samotná stránka sho.sk ponúka paradoxne presne tento typ informácií, ktoré sú postavené na nereálnych základoch a subjektívnych hodnoteniach bez absolútneho kontextu. V takmer zhodnom čase sa na internete objavil podobný zoznam tzv. ľavicových extrémistov. Na zozname boli podobné mená, ale pridali sa tam napríklad aj Fedor Gál alebo dokonca celoplošné mienkotvorné médium Denník N. K popisu ľudí na tomto zozname sa nedá nevyjadriť. Autor zoznamu a krátkeho textu, ktorý mu predchádzal, si dal záležať na tom, aby vymedzil kategórie a charakteristiky, do ktorých zapadá väčšina obyvateľstva okrem nacionalistov a antisystémových sympatizantov. „Označujú názorových oponentov dehonestujúcimi prívlastkami xenofób, homofób, islamofób, rusofil a samozrejme fašista.“ (viac tu). V podobnom duchu sa nesie aj zvyšok textu, ktorý obhajuje vytvorenie zoznamu a navyše organizátorov protestov Gorila alebo štrajku učiteľov označuje: „akože demokrati“. To, že práve tu inteligentne nazvaní „názoroví oponenti“ sa v diskusiách vyjadrujú oveľa emocionálnejšie a s rozsiahlym slovníkom dehonestujúcich prívlastkov, sa opäť prekrýva dezinformáciami.

Slovenské Hnutie Obrody sa charakterom príspevkov pridáva na mapu alternatívneho spravodajstva, ktoré už svojou povahou a nenocionálnymi článkami šíri subjektívne a nepodložené dezinformácie. Snáď sa slovenský mediálny priestor postupne vyčistí od webov šíriacich hoaxy a slovenská myseľ od nekritického myslenia, pretože takéto konšpiračné weby vychovávajú (oprávnene otrávených) voličov antisystémových strán.

 

                                                                                                                                 Pavol Kušnír

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Unipo Press

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre