Veľkolepý návrat kapely Blur

Veľa vody pretieklo v pomyselnej dravej hudobnej rieke, kým sa britské indie rockové zoskupenie Blur opäť zavrelo do nahrávacieho štúdia. Od ich posledného albumu Think Tank uplynulo dlhých 12 rokov a už ani ten najväčší fanúšik neveril, že sa niečoho nového od Blur dočká. Nemožné sa však stalo možným a Blur prišli s novým albumom The Magic Whip. Nejedno fanúšikovské srdce zaplesalo, a to moje taktiež. Britská spravodajská doména telegraph.co.uk ich nový album označila za triumfálny comeback a mne po vypočutí albumu nezostáva nič iné, ako s týmto tvrdením súhlasiť.

 

Album, nesúci sa v duchu ázijskej kultúry a tradícií, otvára pieseň Lonesome Street, o ktorej sa frontman, kedysi ešte konkurenčnej kapely Oasis, Liam Gallagher, vyjadril ako o piesni roka. A ani s ním sa nedá nesúhlasiť. Lonesome Street (vydaná aj ako prvý samostatný singel z albumu) je inovatívna aj tradičná zároveň, počuť z nej Blur, ktorý poznáme z predchádzajúcich albumov, ale zároveň aj nový Blur, ktorý je prezentovaný na albume The Magic Whip. Táto jednoduchá rovnica platí aj pri ostatných 11 piesňach z albumu. Britskí rockeri nezostali svojej povesti jednej z najlepších kapiel alternatívneho indie rocku v Británii nič dlžní, a aj keď im to pri predchádzajúcom albume veľmi nevyšlo, teraz sa prejavili v plnej sile a dokázali svoju skladateľskú zručnosť a vyspelosť.

Z nového albumu je zrejmé, že kapele Blur 12-ročná pauza prospela a kríza „stredného hudobného veku“, ktorá sa prejavila pri albume Think Tank, je definitívne zažehnaná. Ich hudobný prejav je dokonale vyzretý, album je plný živých, energických a niekedy až tanečných skladieb (napríklad piesne Go Out, I Broadcast, Ghost Ship či Ong Ong). Nech mi odpustia všetci fanúšikovia rockovej hudby, ale ak si niekto myslí, že rocková hudba a tanec nejdú dokopy, veľmi sa mýlia. A ja som toho dôkazom. :-)

 

Okrem skladateľskej zručnosti musím pochváliť aj výborné gitarové aranžmány a zakomponovanie rôznych zvukových prvkov do piesní. Mám na mysli hlavne autentické nahrávky z ulice, ktoré pôsobia osviežujúco a nerušia, dá sa povedať, že udržujú pozornosť poslucháča, čo však v prípade albumu The Magic Whip ani nie je potrebné. Stačí zavrieť oči a akoby ste sa ocitli na jednej z rušných ulíc Pyongyangu (mimochodom, v poradí desiata a taktiež veľmi vydarená pieseň na albume).

Blur sa veľmi dobre „pohrali“ aj s elektronickými prvkami, ktorých je na albume oveľa viac ako v minulosti. V súčasnosti je kombinácia klasického zvuku gitár a elektroniky veľmi populárna a stáva sa trendom. Je však ťažké „ustrážiť“ tú správnu mieru a vyprodukovať niečo, čo bude pre poslucháčov z hľadiska použitia elektroniky ešte „prijateľné“ a počúvateľné. Kapele Blur sa to dokonale podarilo, no nie všetci „mali to šťastie“. Napríklad ich krajania, taktiež indie rocková kapela Kasabian, to s elektronikou pri svojom novom albume 48:13 poriadne prehnali. Ale o tom až v mojej ďalšej recenzii. :-)

Ďalším milým prekvapením sú aj veľmi vydarené vokálne party. O speváckom talente frontmana kapely Blur Damona Albarna, ktorý stojí, mimochodom, aj za virtuálnou kapelou Gorillaz, nemožno pochybovať, ale to, čo predviedol na albume The Magic Whip, sa nedá nazvať inak ako majstrovským dielom.

Ani ten najlepší album sa však nezaobíde bez drobných chýb či zaváhaní. V tomto prípade je tá chyba asi iba na mojej strane, lebo niektorým skladbám jednoducho nemôžem prísť, ako sa hovorí, na chuť. Napríklad piesňam Thought I Was a Spaceman alebo There Are Too Many of Us. Sú to skladby, ktoré s mojím hudobným vkusom až tak neladia. Treba však povedať, že aj takýto typ skladieb je pre kapelu Blur do istej miery príznačný, takéto piesne vždy skladali a určite aj skladať budú. Sú iba určené pre iný typ fanúšika, ako som ja. :-)

Na záver mi ostáva už len dodať, že v tomto albume sa dokážu nájsť mnohí, nie iba rockeri telom aj dušou. Je kombináciou majstrovskej súhry aranžmánov a zvukov, je tvrdý, rockový, ale zároveň aj energický a tanečný. Je čerešničkou na torte doterajšej tvorby Blur. Nám, fanúšikom alternatívy a rocku, ale aj tým, ktorí si tento album zamilujú, ostáva už len dúfať, že sa z 12-ročnej prestávky medzi albumami nestane trend a Blur nás onedlho potešia niečím novým. Tak, nech sa vám dobre počúva. :-)

 

Jana Grušková

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Unipo Press

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre