Cvičme v rytme – S podtitulom: Aby sme sa zasmiali a tučné neostali

Nie, toto nebude článok zameraný na históriu legendárneho socialistického cvičenia. Je zbytočné vracať sa teraz v čase, preto skočíme priamo do súčasnosti k trendovým a čoraz obľúbenejším športom, ktoré sú určené predovšetkým nám, ženám (hoci detailný pohľad na hopkajúce ženy v obtiahnutých legínach zvykne do týchto končín zaviať aj opačné pohlavie). Jumping, aerobik či zumba sa tešia rastúcemu záujmu ľudí a predstavujú zaujímavú možnosť, ako sa zabaviť a urobiť pritom niečo aj pre zdravé telo. Opíšem vám v skratke svoje zážitky z tréningov, ktoré som v poslednej dobe absolvovala, pretože nepodeliť sa o tieto pocity by bolo hriechom (azda ešte väčším, ako je tabuľka Milky po jedenástej večer).

 

ZUMBA

Hlasná hudba, rozličné krokové variácie a opálená vyšportovaná trénerka. Zumba je, ako fitnes program pochádzajúci priamo z Kolumbie, väčšinou hodinovým maratónom párty hudby plnej latinskoamerických rytmov. Založil ju choreograf Alberto Perez v deväťdesiatych rokoch a dnes ju už cvičia milióny ľudí po celom svete. Ani ja nie som výnimka a, rovnako ako iné ženy túžiace zhodiť nejaké to kilečko, som sa nechala zlákať na hodinu zumby. Odhodlanie, nadšenie pre vec a pitný režim ako nevyhnutná výbava. Lekcia odštartovala tzv. warm-up-om, ktorý mal moje telo zahriať (teda pripraviť na to najhoršie). Hovorím si prekvapene, že to vôbec nie je také strašné. Vyššie spomínaná a na internete sľubovaná zábava sa ale rýchlo pominula v momente, keď sme prešli na údajnú párty (zrejme od slova pariť sa). Rýchle striedanie štýlov, krokov a volume naštartovanej trénerky ma prinútili prehodnotiť predošlé slová. Už skôr nariekam, než hovorím: „Na čo som sa to vôbec dala?“ Ženy kričia: „Ešte!“ Ja kričím: „Dosť!“ Tréning sa pomaly blížil ku koncu, nasledoval cool downstrečing. Ja už len ďakujem „všetkým svätým“, že ešte dýcham (hoci dosť poťažmo). Zumba? Určite áno, no okrem tancovania do hudby rátajte aj s poriadnou makačkou, a to v obkolesení tuctu ambicióznych žien.

 

JUMPING

Špeciálna trampolína, energická muzika a neónové svetlá, to je jumping. Druh cvičenia, ktorý baví ľudí v každom veku už vyše 12 rokov. Pôvodne vznikol u našich susedov v Čechách s víziou neprestajného skákania a dupania na špeciálne prispôsobenej trampolíne. Prečo si nezaskočiť na jumping? Tak som sa opäť dala presvedčiť a s pozitívnou energiou som prišla na prvú lekciu (pádny argument: bolo to zadarmo). Zatiaľ čo si ja vysmiato hopkám na trampolíne, ostatné ženy v miestnosti si sústredene pripravujú uteráky a fľaše s vodou. Nechápem. Na vyvýšené pódium príde trénerka (opäť a „nečakane“ chudá a opálená) a do mikrofónu nás hecuje k maximálnym výkonom. Krik, vzdychy, ale hlavne pot. Hektolitre potu. Odrazu začínam aj ja chápať zmysel uterákov. V momente môjho absolútneho silového vyčerpania berieme do rúk činky a ja len zdesene krútim hlavou nad trénerkinou výzvou („Ak niekto spustí ruky, ideme všetci odznova!“). To dám, hovorím si. A dala som – možnosť všetkým zopakovať si (pre veľký úspech) posilňovanie rúk ešte raz. Aj toto cvičenie končí strečingom a, samozrejme, potleskom. Jumping? Prečo nie. Je to rytmické, kolektívne a vypotíte zo seba tuky (poznámka: uterák nevyhnutnosťou).

 

STEP AEROBIK

Čo dostaneme, keď skombinujeme modernú hudbu, cvičiteľku so šatkou okolo čela a tzv. step mostík alebo stupienok? Ďalší, ženami obľúbený druh cvičenia – step aerobik. Poväčšine hodinový tréning sa vyznačuje svojou intenzitou a účinnosťou. Precvičíte si naraz všetky partie tela a zároveň overíte svoju kondíciu. Step aerobik, ako jedna z najúčinnejších foriem aerobiku, využíva krátke choreografie, ktoré sa následne viackrát zopakujú. A čo by to bol za príklad, keby som sa aj ja na takejto hodine neocitla. Fitko rovno vo vedľajšej bráne, tak si hovorím, reku, skúsim, čo to dá. Ale hlavne, či sa to dá. Opäť raz množstvo povzbudených žien pripravených vypľuť tu dušu a potom ja, po predošlých skúsenostiach už pre vec menej nadchnutá. Myslím, že stačí, ak poviem, že ešte stále sa ledva postavím z gauča a takmer vôbec si necítim vlastné lýtka. Step aerobik? Tak určite. Zábava musí byť.

 

Či už si vyberiete rytmickú zumbu, trampolínové hopkanie na jumpingu alebo kondičný aerobik, vedzte, že na to, aby ste sa „dostali do formy“, nestačí len jedna hodina cvičenia. Viem o tom svoje. Rovnica: odídem z domu hladná ako pes + intenzívne (max. raz do mesiaca) si zacvičím + prídem domov a napchám sa do prasknutia klobáskou = rovnica nemá logické riešenie. Takto sa, bohužiaľ, brucho Zory Czoborovej nedosahuje. Nechcem vám tu ale dávať rady, ako správne cvičiť alebo schudnúť. To radšej nechám na stovky „profesionálnych“ trénerov na facebooku. Možno vás moje amatérske skúsenosti s jednorazovým cvičením inšpirovali k návšteve fitka, možno vás od nej práve odhovorili, no každopádne ste sa dozvedeli, že zo mňa športovec asi nikdy nebude. :-)

 

 

PS: Pri týchto a podobných cvičeniach sa vždy stretnete s istými stereotypmi žien. Tzv. hadia žena, ktorá má nutkavú potrebu predviesť svoje umenie kedykoľvek a kdekoľvek. Potom je tu postaršia teta, ktorá aj napriek veku cvičí lepšie ako vy. Nechýba ani tzv. „poctivá“ cvičiaca s neustálou schopnosťou niekam sa vypariť či slečinka s plesovým líčením upravujúca si vlasy po každom cviku. Kamarátky, ktoré si tam neprišli zašportovať, ale vykecávať sa, žena, ktorá sa nikdy netrafí do rytmu (a, bohužiaľ, stojí priamo pred vami) a napokon večne usmiata trénerka s opáleným a vyšportovaným telom. A to najlepšie nakoniec – vy. Tie, ktoré sa neboja vyskúšať niečo nové, hoci to nie vždy zafunguje.

 

Romana Valenčáková

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Unipo Press

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre