FRAGMENTY KOMIKSU volume 1 :MARVEL A JEHO RENESANČNÝ TLAK:

Bol prvý „Yellow Kid“ z periodika New York World, alebo lov na mamuty z jaskyne? A je to vôbec dôležité? Komiks dnes zažíva renesanciu, prvý vnímateľný obrat od konca minulého tisícročia. A za všetko opäť môže spoločnosť, pravdepodobne najznámejšia na poli komiksovej tvorby, MARVEL Comics.

#1: Timely Publicatons – Atlas Comics – MARVEL Comics

Ale, vráťme sa o pár stoviek komiksov späť. V roku 1939 vzniká spoločnosť Timely Publications, v tom čase jednoduchá, malá miestnosť v newyorskom Manhattane. Nikto vtedy ani len netušil, že o zopár desiatok rokov sa Timely Publications vyvinie do podoby dnešného komerčného komiksového giganta. Všetko však nešlo úplne hladko.

Budova McGraw-Hill na 42. ulici v New Yorku slúžila Martinovi Goodmanovi ako hlavný stan novovzniknutého komiksového vydavateľa len tri roky. Následne zažila spoločnosť povýšenie – dostala sa na štrnáste poschodie Empire State Building. Tento skvelý výhľad si autori a kresliči užívali do roku 1951.

Od novembra 1951 až do októbra 1957 Timely Publications mení svoj názov na Atlas Comics, predposledné „prechodné“ pomenovanie toho, čo dnes všetci poznajú jednoducho ako MARVEL. O štyri roky neskôr, v roku 1961, oficiálne vzniká korporácia MARVEL Comics. V roku, v ktorom sa spustila komiksová séria The Fantastic Four a ďalšie tituly s tematikou superhrdinov, ktoré stvorili legendy komiksovej tvorby – Stan Lee, Jack KirbySteve Ditko.

 

#2: Golden Age – Zlatý vek komiksu

Hoci v začiatkoch Timely Publications vyzerá v porovnaní s dnešnými pomermi ako malé vydavateľstvo, predajné čísla komiksov protirečia. Prvým komiksom tohto vydavateľstva je Marvel Comics #1 (október 1939), v ktorom si svoju prvotinu odbije hrdina Human Torch (vtedy ako android Carla Burgosa, dnes je známy skôr druhý Human Torch, člen The Fantastic Four) a anti-hrdina Namor. Toto číslo malo úspech. Jeho druhá dotlač prešla do rúk takmer 900 000 čitateľom. V porovnaní s dnešnými číslami je jasné, že MARVEL Comics zarába dnes viac ako filmové štúdio, ktoré adaptuje svoje komiksy, než ako komiksové vydavateľstvo. Tento rok v októbri spustil MARVEL svoju sériu The Invincible Iron Man o svojej najznámejšej a najmilovanejšej postave. (No, možno až po Spider-Manovi.) Prvé číslo zaznamenalo na distribútorskej úrovni 300 000 predaných kópií.

Jeden milión predaných kópií zaznamenal až patriot Captain America (stvorený dvojicou Joe Simon a Jack Kirby) v komikse Captain America Comics #1 (marec 1941). Tomu k dobrým predajom dopomohli napríklad aj vojaci, ktorí si komiksom o vojnovom hrdinovi krátili čas na frontoch.

Zlatý vek komiksu trval približne dvanásť rokov, od roku 1938 po rok 1950, a charakterizuje počiatky komiksovej tvorby. Ohraničenie má na svedomí vznik Timely Publications i National Allied Publications (neskoršie DC Comics). Obe spoločnosti priniesli archetyp superhrdinu a práve v tomto období zažili svoj debut postavy ako Captain America, Superman, Batman, Captain Marvel, Human Torch či Wonder Woman.

Práve vydanie prvého komiksu o Supermanovi v Action Comics #1 (publikovaný pod vydavateľstvom Detective Comics, ktoré je predchodcom DC Comics) je všeobecne považované za počiatok Zlatého veku komiksu. Termín „Golden Age“ prvý raz použil Richard A. Lupoff v apríli roku 1960 v článku s názvom „Re-Birth“.

Zlatý vek komiksu, definovaný vysokými predajmi sa už zrejme nikdy nezopakuje. Prvé objavenie hrdinu Captain Marvel vo Whiz Comics #2 (február 1940) zaznamenalo taký úspech, že sa z tejto série stáva najlepšie predávaná séria v americkom prostredí. Každé jedno číslo si kúpilo priemerne 1,4 milióna čitateľov. K takýmto číslam sa dnes už vydavateľstvá nedokážu priblížiť. Dokonca ani bezprostredne po týchto úspechoch sa komiksové spoločnosti nedokázali k takému záujmu zo strany publika vrátiť. Postupne prichádzal Strieborný vek, Bronzový vek a Moderný vek, no tie mali už len postupne klesajúcu tendenciu predajov. O komiks sa už prestalo publikum zaujímať v takom rozsahu ako v minulosti. Tomu sa prispôsobili aj vydavateľstvá a používali rôzne techniky (v narácii i kreslení), ktorými chceli pritiahnuť pozornosť späť (napríklad rušili silný precedens nedotknuteľných hrdinov).

Samozrejme, každá fáza vývoja komiksov v histórii odráža určitý celkový charakter ich tvorby (okrem iného aj postupné aplikovanie temnej identity komiksov v súvislosti s drogami, sexualitou a rozpadom hodnôt spoločnosti). O tom však niekedy neskôr v samostatnom článku.

 

#3: Renesancia

Prečo v úvode hovoríme o renesancii? A prečo za to môže MARVEL? Nuž, postupne slabnúce predaje komiksov viedli k bankrotu spoločnosti MARVEL Comics. Ten prišiel v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Spoločnosť bola nútená rozpredať práva na všetky svoje postavy, aby sa udržala nad vodou aspoň čiastočne. Smolnou skutočnosťou bolo práve rozpredanie práv. Produkčné filmové spoločnosti si práva na postavy od tejto veľkej komiksovej korporácie podelili rôznorodo. To dnes vedie k mnohým problémom (nemožnosť kombinovať na filmovom plátne X-Menov a Avengerov pre odlišných vlastníkov práv a i.).

Práve filmový priemysel vytiahol nielen MARVEL, ale komiks ako médium späť na výslnie. Iste, prvotné filmové pokusy nedopadli najlepšie. O tom svedčí trilógia Blade, dva filmy o Punisherovi a ďalšie.

V tomto čase MARVEL Comics prežíva z filmov, hračiek a ďalších sprievodných „gadgetov“, ktoré využívajú známe prostredie komiksového sveta MARVELu. V roku 1993 si spoločnosťou otrávená filmovou produkciou, ktorá vôbec nezodpovedala predlohe zaumienila vybudovať vlastné filmové štúdio. Tak vzniká Marvel Studios, ako divízia The Walt Disney Studios. Prezidentom od vzniku do dnešnej doby je producent Kevin Feige.

Následná produkcia a ohromný masový úspech filmov (doteraz dvanásť filmov malo premiéru na striebornom plátne) s produkciou samotného MARVEL Comics pritiahli divákov do kín a komiks sa dostáva späť do hry. Pravda, filmy sú len adaptáciou komiksov, no tlak samostatného filmového univerza (Marvel Cinematic Universe) privádza postupne nových a nových čitateľov späť ku komiksom. Z divákov sa stali čitatelia. Za to môžu komiksové filmy, ktoré nedali publiku pokoj. Publikum chcelo z príbehu viac a viac, až na to filmy jednoducho nestačili.

MARVEL Comics inšpiruje aj ďalšie vydavateľstvá. Všeobecné povedomie o DC Comics je z ich filmovej produkcie biedne (a to majú výhodu v podobe všetkých práv pokope u Warner Bros. Entertainment), no tí sa len rozbiehajú. Po úspechu Man of Steel sa WB blíži do kín s Batman v. Superman: Dawn of Justice, Suicide Squad, Aquamanom Flashom. K tomu všetkému pridajme filmových komiksových velikánov mimo superhrdinov ako Watchmen¸V for Vendetta, Sin City, Hellboy, 300 a televízne seriály rôznych staníc, ktoré úspešne adaptujú komiksy The Walking Dead, Flash, Arrow, iZombie alebo Gotham.

Návrat ku komiksom je badateľný a dopomohol k tomu výrazne televízny a filmový priemysel. Popri MARVEL a DC si predaje komiksov vylepšia aj ďalšie vydavateľstvá (Dark Horse Comics, Image Comics, IDW Publishing, Boom Studio). Pred pár rokmi by si spomínaný Invincible Iron Man nenašiel cestu k 300 000 distribútorom. Silné zadefinovanie postavy Tonyho Starka v pop-kultúre prostredníctvom filmov, ale aj ďalších vplyvov posilňuje jeho identitu aj v komikse a stáva sa tak vyhľadávanou postavou.

 

Pavol Kušnír

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Unipo Press

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre