Myslím pozitívne

Otvorím oči, vidím nič, počujem budík, nechce sa mi vstávať. Zatvorím oči, nevidím všetko, nepočujem budík, chce sa mi spať. Možno poznáte túto študentskú nechuť zo života takého posvätného, ranného.

Otvorím oči (pokus číslo dva), zisťujem, že 5 minút malo viac než 300 sekúnd, čo ma privádza do zúrivosti, no zároveň do najvyššieho stupňa telesnej aktivity. V priebehu nasledujúcich 10 minút preto môžete počuť vyššie harmonické zložky splachovača, vody dotýkajúcej sa umývadla, zubnej kefky, rýchlovarnej kanvice, búchanie dverí skrine, zips sem, zips tam, sprej, kľúče, zabuchnutie dverí. Venujem sa aj športu, v nevoľnom čase bežím na autobus najrýchlejšie, ako viem, v topánkach, ktoré nemajú zaviazané šnúrky alebo ich nemajú vôbec.

Kým dôjdem do školy, zistím, že nemám desiatu, že nemám vodu, že som si zabudla zaliať kávu (v hlave mi doznieva to malé „bum“, keď sa kanvica vypne). Školské záchody ponúkajú niekoľko zrkadiel, ktoré odhaľujú niekoľko nedostatkov, v mojom prípade len niekoľko dostatkov. Hodí sa vám preto kamarát hrebeň, pán púder a po rannom zhone zisťujete, že aj priateľ sprej. S touto skupinkou najbližších sa vám bude študentským ránom kráčať ľahšie. Negatívny pocit však neustále narastá, zuby už mierne škrípu a po káve aj žltnú. Práve preto si nezabudnete kúsok tohto lahodného nápoja vyliať na svoju bielu blúzku či imidžové nepohodlné rifle. Dodáte tak svojmu outfitu šmrnc à la Avril Lavigne z klipu Nobody´s Home. Je z vás punkrocková hviezdička a deň je odštartovaný, ako sa patrí!

Máte dve možnosti. Prvá, oblejete sa aj zvyškom kávy, rozplačete sa, rozmažete si očnú linku a hodíte sa pod vlak (ehm, ehm). Druhá, oblejete sa aj zvyškom kávy, rozosmejete sa, rozmažete si očnú linku a pôjdete sa vzdelávať (viac ako vzdelávať). Už asi tušíte, o čo tu ide. Inými slovami, všetko závisí od nášho postoja. Ten totiž rozhoduje o tom, či dosiahneme svoj cieľ – akademický titul od našej alma mater , alebo sa vzdáme – do rúk nášho „kamoša zadarmo“ – vlaku.

Keď dôjde k nejakej tragédii (pri slabších nervoch ide väčšinou o banalitu každodennosti), náš postoj rozhoduje, či sa prejavia tie najlepšie stránky našej osobnosti alebo, naopak, tie najhoršie. Optimizmus by sa dnes dal definovať ako ideálny stav, po ktorom každý sangvinik túži (a každý túži byť sangvinikom). Áno, vo svete, kde je humor najviac IN, sa z nás stávajú naoko optimisti. Niektorí však o tejto myšlienke pochybujú, uvažujú a pýtajú sa: Prečo mám skrývať svoje problémy za masku optimizmu? Veď ani pozitívny postoj nezmení moju zlú situáciu. Máte pocit, že sa na vás celý deň sype kopa smetia. Čo s tým?

Opäť máme dve možnosti. Jedna z nich je nechať si negatívne zmýšľanie, to z nás vysaje energiu, ktorú potrebujeme na zvládnutie situácie. Máme však aj možnosť dva, keď si pozitívnym postojom naozaj privedieme zlepšenie nálady, vyčistíme si hlavu a vyriešime problém. Na každú situáciu sa dá pozrieť dvojako (aj keď sme triezvi, to je pre nás len bonus!). Svoj pohľad na vec môžeme zmeniť hneď, ak si uvedomíme, že nás situácia ničí. Netreba nám na to žiadne kúzla, tabletky či prírodné látky. Stačí sa usmiať a pozrieť sa na svet ružovo (vítané sú aj iné odtiene, ak ste hejtermi ružovej). Ak nemáme práve najzvodnejší chrup a úsmev nám spôsobuje ďalšie problémy, skúsiť môžeme aj niekoľko ďalších pozitívnych vecí: nádych a výdych, počítanie do 10, uvedomenie si krásneho dňa, zahmkanie si obľúbenej piesne, zadívanie sa do prázdna, zamyslenie sa nad dobrým obedom, predstavenie malého mačiatka. Prebehnime sa, urobme zopár drepov či klikov, napime sa a vychutnajme si čaro čerstvého ovocia. V tomto prípade nás môže nabudiť aj predstava dokonalej postavy, ak tieto tri veci budeme praktizovať pravidelne. Krátky spánok na tulivakoch by mohol zabrať tiež. Podstatu pokoja tiež objavíme v lese, prípadne pri našich univerzitných rastlinkách, ktoré si často nevšímame. Ak však otvoríme oči, zistíme, že sú všade. Postačí jedno objatie stromu a energia, nielen na celé dopoludnie, už príde sama. Ak nám nepomôže ani to, ostáva už len kokosový olej, ten je vraj dobrý na všetko.

Na záver malé porovnanie: Simona A sa teda hodila na koľajnice pod osobný vlak z Lipian, ktorý meškal ako zvyčajne. Ako tam tak ležala a čakala na svoj spoj, začal ju bolieť chrbát, bola jej zima, niekto ju odtiaľ zdvihol, a tak šla domov plná hanby a smútku. Bola taká naštvaná, že sa nevládala ani usmiať... Bolo to skrátka veľmi zlé. Simona B sa vzdelávala, dosiahla za deň niekoľko úspechov, zistila, že na seba vyliala deviatu kávu, takže desiatu v poradí má zdarma. Dala si skvelý obed, jej posledný seminár sa predĺžil a ona akurát stihla svoj meškajúci osobný vlak z Lipian. Na celý svet sa usmievala a... Bolo to, skrátka, veľmi dobré.

Keďže fráza s citronádou je už dosť otrepaná floskula, mám pre vás novú: Ak vám svet ponúka samé smetie, staňte sa kráľom smetiska!

 

Simona Lazorová

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Unipo Press

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre