Život hudobného maniaka: 5 vecí, ktoré rozhodne musíme urobiť

Moja babka hovorí, že hudba sa má počúvať buď z rádia, alebo cez „noutbuk“. To, čo nosím na ušiach (alebo v nich), ma vraj kazí a dokonca môžem skôr umrieť. Ako si však mám melódie vychutnávať vonku, na to už odpoveď nemá.

Tuším, že nejaký jej kamarát ešte nosieval von svoje veľké rádio, okolo ktorého šamanovi poddaní cvičili v rytme. Veľké magnetofóny, ktoré nám dnes dopĺňajú retro a vintage mániu, vystriedali slúchadlá. A dobre je tak! Možno máte tiež babku, ktorá s týmto vynálezom nesúhlasí. Moja vraví, že ohluchnem, ba čo viac, že si zničím frizúru! Ja sa ale teším, že je tu leto, nemusím nosiť čiapku, a tak mi na hlavu už sadnú aj väčšie slúchadlá, ktoré sa až tak nezamotávajú a dávajú jasne ľuďom najavo, že teraz sa rozprávať nechcem. Poznáte to tiež?

 

1. Bez slúchadiel ani na krok! Vo vrecku, v kabelke, už pri obúvaní sa pred odchodom z bytu nás musia sprevádzať. Náš najlepší priateľ, čo nám vždy pošteklí ušká. Naša radosť, náš bolehlav, náš verný spoločník. Sme spolu v šťastí i nešťastí, v dobrom aj v zlom, v zdraví i v chorobe, v bohatstve i chudobe. Toto jedinečné priateľstvo len tak niečo nezlomí, maximálne zamotá. Možno ste už počuli o neviditeľnom škriatkovi, ktorý zauzlí slúchadlá a rýchlo sa vyparí, aby po ňom nebolo ani stopy. Tieto zlé sily sa všemožne snažia dvojicu rozdeliť, no ak použijeme svoju šikovnosť rúk, pevnosť nechtov a prižmúrené oči, spletitý problém vyriešime.

 

2. Ak nám je hudba príliš hlasná, stíšime ju o 2 stupne a o 1 zvýšime. Zrazu hrá naša obľúbená pieseň a my si ju musíme „vypeckovať“. Po niekoľkých sekundách zisťujeme, že tlak na hlavu, ktorý nám spôsobuje bolesť, prevyšuje radosť zo skladby. Nasleduje teda nechcené, vynútené stíšenie hlasitosti. Ak ju znížime o stupeň, prichádza sklamanie, musíme to preto urobiť nasledovne: stíšime o dva stupne a o jeden zvýšime. Tadá! Ostáva nám len konečný pocit a v tom naša skladba krásne znie.

 

3. Stretnúť niekoho známeho je dennou nočnou morou. Tak my si už pekne vykračujeme so svojimi rozmotanými slúchadlami, hrá nám do toho obľúbená skladba v ideálnej hlasitosti a práve teraz sa máme s niekým rozprávať? Teraz?! Prichádza na rad chvíľa, keď zrýchlime krok, nech naša nasledujúca veta znie dôveryhodne: „Mám sa dobre, prepáč, ale ponáhľam sa.“ Podobne to vyzerá aj s prichádzajúcimi hovormi – červenou ho odmietneme a povieme si, že zavoláme neskôr... alebo počkáme, kým zavolá ešte raz... zrejme sa už nedozvieme, čo chcel.

 

4. Cesta verejnou dopravou podlieha niekoľkým kontrolám. Ak autobus zastaví na červenej, nastane tá trápna chvíľka ticha, keď počuť aj dýchanie. Vyberieme si preto nachvíľu slúchadlá, či našu hudbu nepočujú všetci. Spokojnosť prichádza, ak nepočujú. :-) Nie sme predsa DJ, máme radi svoju súkromnú párty. Stáva sa ale, že sa na nás cestujúci počas dopravného zážitku zadívajú s úsmevom, s údivom, niekedy so znechutením, lebo im náš hudobný výber nevyhovuje. V takom prípade svojou prirodzenou tendenciou zvýšime volume aj za cenu porušenia výstrahy, že prídeme k vážnemu poškodeniu sluchu. Budeme túto pieseň počúvať takto alebo vôbec!

 

5. Večernou prechádzkou začíname svoju spevácku kariéru. Ak na ulici nevidíme nikoho, začneme otvárať ústa do textu piesne a tváriť sa všemožne, pričom si predstavujeme svoje účinkovanie vo videoklipe. Stane sa, že pridáme aj tanečné kreácie? Žiaden problém. Pre dobrú kariéru v tejto brandži sa to bude veľmi hodiť.

 

Ak ste sa v týchto bodoch našli, vitajte v klube hudobných maniakov. Radi vás privítame, zastavte sa niekedy na párty, kde si je každý vlastným DJ-om a všetci sa tvária, že majú naponáhlo a s nikým sa teraz rozprávať nebudú. Sme si stále nápomocní pri rozmotávaní slúchadiel a hľadaní odpovedí pre naše babky, ktoré ľúbime. Majme preto okrem káblikov k dispozícii stále i rádio a „noutbuk“. Ako raz povedal niekto múdry, HUDBA LIEČI. :-)

 

Simona Lazorová

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Unipo Press

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre