Túlavé Topánky unipákov vás pozývajú na sever Európy

Túlavé topánky sa nám pomaly rozbiehajú, čomu sa veľmi tešíme. Dnes zmeníme kurz a z teplých španielskych miest a pláží zamierime na sever. So študentkou štvrtého ročníka mediálnych štúdií, Jankou Gruškovou, pôjdeme napríklad do Litvy, Lotyšska či Estónska.

 

Najdôležitejšia otázka: Kde všade si bola?

Navštívila som našich susedov Poľsko, Česko a Maďarsko, smerom na juh som bola v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine. Smerom na sever som bola v Litve, Lotyšsku, Estónsku a Fínsku.

 

Čo bolo dôvodom začať cestovať?

Určite túžba vidieť niečo nové, nových ľudí, novú kultúru. Asi do svojich 20 rokov som vôbec nemala možnosti cestovať, prvýkrát som našu hranicu „prekročila“, až keď som bola na strednej škole, a bol to pre mňa neskutočný pocit, aj keď som bola iba kilometer za poľskou hranicou. :-) Cestujem teda zatiaľ iba tri roky, ale každé leto sa snažím ísť niekam, kde som ešte nebola, aj keď v súčasnosti je cestovanie, žiaľ, čoraz nebezpečnejším koníčkom, vzhľadom na pomery všade vo svete.

 

Čo sa ti na cestovaní páči najviac?

Páči sa mi, že si môžem rozšíriť svoje obzory, vidieť niečo nové, spoznať novú kultúru, nových ľudí a ich zvyky a tradície. Páči sa mi ten pocit, keď hovorím s nejakým cudzincom, akoby som stratila pevnú pôdu pod nohami, nemôžem sa spoliehať na svoj materinský jazyk, už to nie je obyčajná hodina angličtiny v škole. :-) Keďže veľa fotím, všade zo sebou nosím svoju zrkadlovku a fotím všetko okolo mňa, ľudí, stavby, prírodu, zvieratá, v tomto som tak trochu japonský turista. :-) Fotky si potom pozerám, teším sa z nich, vždy sa s nimi podelím na sociálnych sieťach a niektoré posielam aj do rôznych fotosúťaží. Veľmi rada pozorujem spôsob života ľudí v iných krajinách, čo ma niekedy tak trošku zamrzí, keď si spomeniem na Slovensko a na veci, ktoré tu nefungujú a v iných krajinách áno.

 

Ktorá krajina sa ti najviac páčila?

Ťažko povedať, všetky boli krásne a zaujímavé. Ale, ako sa hovorí, „sánka“ mi spadla, keď som vystúpila z električky v lotyšskej Rige. To mesto som si veľmi zamilovala. Ešte stále tam „cítiť“ ich ruskú minulosť a vplyv, ktorý to na meste zanechalo, ale práve to dodáva Rige špecifické čaro. Veľmi sa mi páčil aj ich jazyk, celú cestu v električke som opakovala po hlase, ktorý oznamoval názov najbližšej zastávky. Domáci na mňa len nechápavo pozerali a určite si povedali: „Aha, turistka“. No a keď som vystúpila v centre Rigy, ten pohľad mi vyrazil dych. Bolo to také malé, ale moderné Rusko. Na jednej strane s krásnymi historickými pamiatkami a na strane druhej s najmodernejšou architektúrou. Veľmi sa mi páčilo aj Estónsko. Bola to krajina, kde vedľa seba mohli fungovať staré stavby poznačené vojnami a najmodernejšie budovy, ktoré sa len tak leskli sklom a kovom.

 

Kde sa ti najviac páčilo? A čo?

Taktiež je veľmi ťažké povedať konkrétnu krajinu alebo mesto, ale vždy sa mi páčili miesta, kde sa nepremieľalo obrovské množstvo turistov. Vždy som sa vyhýbala preplneným metropolám alebo plážam a radšej som vyhľadávala miesta, kde bolo menej ľudí a turistov. Párkrát sa mi to aj podarilo. :D Pobaltské krajiny boli v tomto pre mňa ako ideálne miesto, domáci sa tam miešali s turistami, ale nikdy ich nebolo toľko, ako keď som videla preplnenú chorvátsku pláž, doslova hlavu na hlave, a ležiacich ľudí, medzi ktorými bolo asi pol centimetra voľného miesta. To ma hneď odradilo a radšej som sa vydala na prechádzku historickými chorvátskymi uličkami, kde na rozdiel od pláže nebol nikto.

 

Čo ťa najviac prekvapilo, zaskočilo?

Myslím si, že keď ste v cudzine, všetko vás prekvapí a zaskočí, buď v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Keď som začala cestovať, asi som bola príliš dôverčivá a myslela som si, že keď som turistka, všetci sa ku mne budú správať pohostinne a dobre. Párkrát som doplatila na rôznych obchodníkov a Chorvátsko ma v tomto veľmi sklamalo, ale to je dôsledok turizmu. Ale keď tam človek ide druhýkrát, už vie, čo má očakávať, čo si so sebou priniesť a kde nakupovať. Nedá sa generalizovať a povedať, že všetci sú zlí, ale od obchodníkov na pláži si už asi nikdy nič nekúpim. (smiech)

 

Ak by niekto chcel radu, ktorú krajinu by si mu odporúčala a prečo?

Možno to bude znieť ako klišé, ale každému by som odporúčala ísť tam, kam „ho ťahá“ jeho srdce. Myslím si, že každý má svoju vysnívanú krajinu, ktorú by chcel navštíviť, ale nie vždy to je možné. Napríklad, ja by som rada videla Indiu a Egypt, ale neodvážim sa tam ísť. Asi by to bol pre mňa, vzhľadom na úplne odlišnú kultúru, šok. Ale odoberám časopisy o cestovaní, čítam príbehy ľudí, ktorí boli na rôznych miestach, a pozerám fotky z ich ciest. Každému však odporúčam pozrieť sa do severnej Európy, to je moja srdcovka.

 

Kam plánuješ cestu najbližšie?

Určite by som chcela ísť do tureckého Istanbulu, ale známi ma od toho odhovárajú vzhľadom na situáciu, ktorá tam momentálne je. Už skoro každý deň v správach počujem o nejakých výbuchoch. Je to smutné. Ale keby som sa mala stále báť niekde vycestovať, asi by som celý svoj život presedela doma. Istanbul sa mi páči, odkedy som prečítala román Čierny anjel od fínskeho spisovateľa Miku Waltariho. Román hovoril o páde Konštantínopolu a jeho následnom privlastnení si Osmanskou ríšou. Bol to smutný román s nešťastným koncom, ale veľmi som zatúžila vidieť tie staré konštantínopolské hradby, ktoré v Istanbule stále sú.

 

Aká je tvoja vysnívaná krajina?

Určite Island. Je to krásna krajina s ešte krajšou prírodou. Ale vycestovať tam nie je ľahké. Na takú cestu je potrebné veľké množstvo financií, ktoré ako študentka nemám. Taktiež to nie je klasická turistická destinácia. Nie je to o tom, že si obujem balerínky a vybehnem len tak do mesta a keď sa zhorší počasie, vrátim sa do hotela. Keď chcem vidieť divokú prírodu na Islande, treba na to vybavenie, od dobrých topánok po nepremokavé kvalitné oblečenie, ktoré tiež nie je práve najlacnejšie. Ale verím, že raz sa mi tam podarí ísť.

 

V ktorej krajine by si si vedela predstaviť žiť?

Len a len na Slovensku. Aj keď milujem cestovanie, žiť by som chcela tu, v mojej domovine, kde som sa narodila. Ale keby som mala tak trošku fantazírovať, veľmi ma láka Fínsko. Možno by som si vedela na istý čas predstaviť život niekde ďalej od civilizácie (zas nie priveľmi ďaleko, taký dobrodruh až nie som), bývať v malej chatke niekde pri jazere. Nemám rada veľké mestá a bytové domy. Možno by sa mi páčilo žiť všade tam, kde nie je hluk áut.

 

Čo netradičné, vtipné sa ti na cestách prihodilo?

Vtipných a netradičných zážitkov bolo veľa. Spomínam si na jeden pekný podvečer v Estónsku. Bola to moja prvá veľká cesta, a keď sme tam prišli, ihneď sme sa vybrali k moru, keďže bolo dosť blízko. Slnko pomaly zapadalo, a keď sme tam dorazili, úplne som šalela, lebo som prvýkrát videla more. Prešli sme malým borovicovým lesíkom, za ktorým bola piesková pláž, hneď som si vyzula topánky a utekala do mora, aj keď bolo v tej dobe ľadovo studené. Vlastne, v Estónsku nie je more nikdy teplé. :-) Pláž bola úplne prázdna, ale dobehol tam malý psík, ktorý mi zobral topánku a utekal preč. Keďže som bola po kolená vo vode, ani som sa ho nepokúšala dobehnúť. Tak čo už, povedala som si, pôjdem naspäť aj bosá alebo ma ponesie môj priateľ. Potom ku mne prišlo jedno dievča, podalo mi moju topánku a niečo po estónsky hovorilo. Síce som netušila čo, ale asi to bolo niečo v zmysle: „Prepáčte, ale môj psík zvykne kradnúť turistom topánky.“ :-) Zmohla som sa akurát na „kiitos“, čo po estónsky znamená ďakujem. Kedysi dávno som sa učila fínčinu a tieto dva jazyky majú toho veľa spoločného, tak som bola rada, že som zo seba vydolovala aspoň to jedno slovo. :-)

 

Precestoval/a si mnoho krajín? Navštívil/a si netradičné destinácie, ktoré v tebe zanechali spomienky a príhody? Nenechaj si ich len pre seba. Podeľ sa o ne s nami. Daj svoje rady a tipy na skvelé výlety či dovolenky všetkým UNIPÁKOM. Napíš nám správu a my ťa vyspovedáme.

 

Michaela Fedorová

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Unipo Press

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre