Inakosť v Čukoláde

Byť „iný“ dnes môže znamenať mnoho. Inakosť sa stáva témou, o ktorej sa v súčasnosti stále viac diskutuje. Je predmetom mnohých názorov, rôznych pohľadov, ale aj filozofických úvah. Práve v duchu filozofie a inakosti sa niesol diskusný večer v prešovskej čokoládovni Čukoláda v utorok 23. februára. O tejto téme prišli s návštevníkmi diskutovať hostia, ktorí sa tejto oblasti venujú už dlhší čas.

 

O 18-tej hodine sa rozprávková čokoládovňa Čukoláda zaplnila hosťami rôznych vekových kategórií. Medzi prítomnými sa nachádzali väčšinou študenti Prešovskej univerzity, ale i starší už neštudenti, ktorých táto téma zaujíma. Na pódiu sa zišli pozvaní diskutéri, a to Valerij Kupko, ktorý pôsobí na Inštitúte rusistiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, kde prednáša dejiny ruskej literatúry a kultúry, ďalším hosťom bol Pavol Sucharek, pôsobiaci na Inštitúte filozofie Prešovskej univerzity v Prešove, ktorý sa zameriava na vzťah filozofie a médií, umenia, náboženstva a venuje sa súčasnej francúzskej fenomenológii.

Diskusie sa zúčastnil aj Ondrej Marchevský. Momentálne pôsobí ako odborný asistent na Inštitúte politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a zaoberá sa predovšetkým rekonštrukciou filozofického odkazu ruského národníctva.

 

Cieľom tohto stretnutia bol dialóg o téme inakosti, jej súčasných trendoch z hľadiska filozofie, ako i pohľad na vznik a postavenie „inakosti“ v histórii. Hostia rozoberali prvotné zmienky o inakosti v minulosti, medzi ktoré zaradili napríklad i biblický príbeh o stvorení Evy z Adamovho rebra ako prvý historicky podmienený prejav vzniku niečoho, čo môžeme považovať za „iné“. Podľa prítomných diskutérov bola inakosť v minulosti chápaná ako zásadne negatívny jav, ktorý môžeme vidieť i v samotných vojnách, keď všetko, čo bolo iné, bolo chápané ako to, proti čomu treba bojovať.

 

Hosť Valerij Kupko, ktorý sa zaujíma o ruskú avantgardu, pripomenul, že práve na inakosti je založená i ruská poézia. Inakosť podľa prítomných diskutérov zastupuje svoje miesto ako v histórii, tak aj v súčasnosti, pričom najvýraznejšiu zmenu jej postavenia vidia v tom, že o tejto téme sa v súčasnosti diskutuje viac ako v minulosti. Napriek tomu sa diskutujúci zhodli na tom, že napriek snahe hovoriť a vzdelávať súčasné ľudstvo v tejto téme je inakosť chápaná stále ako primárne negatívny jav. Prostredie je podľa nich napriek modernej dobe stále nedostatočne otvorené prijímaniu javov a ľudí, ktorí sa inakosťou vyznačujú.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ako príklad použili aj v súčasnosti často diskutovanú problematiku utečeneckej krízy. Ide taktiež o niečo, čoho primárnym problémom je prijatie toho, čo je iné, ako pre krajiny, ktoré utečencov prijímajú, tak aj pre utečencov samotných, prispôsobujúcich sa inej kultúre. Pozitívum však môžeme podľa diskutérov vidieť najmä v kontrastoch, ktoré pri tejto problematike vynikajú a na ktorých môžeme, paradoxne, budovať vlastné hodnoty.

 

Napriek faktu, že inakosť je sama o sebe v histórii, ako i v súčasnosti témou vyvolávajúcou najmä negatívne reakcie a neochotu akceptovať všetko, čo sa zdá byť iné, pripomenuli diskutéri i ďalší, pozitívny pohľad. A síce, že inakosť, jej prejavy a prijatie znamenali a stále znamenajú zmenu spoločnosti i jej posun a rozvoj vo filozofickej, literárnej či sociálnej oblasti.

 

Dominika Sedláková

 

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Unipo Press

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre