Martin Foret a Petra Chvojková prednášali o vizualite, komikse, analýze diskurzu propagačných videí českých univerzít aj o popkultúre

Tento týždeň sme na pôde Inštitútu slovakistických a mediálnych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove privítali vyučujúcich z partnerskej katedry Univerzity Palackého v Olomouci, Martina Foreta a Petru Chvojkovú. Hostia z programu Erazmus+, o ktorom si môžete prečítať v článku redaktorky Simony Antolovej, si pre študentov pripravili v priebehu pondelka, utorka a stredy viaceré zaujímavé prednášky z oblasti médií.

 

Program sa začal pondelkovou prednáškou Martina Foreta na tému Spravodajstvo a invázie obrazu, s podtitulom Co se stalo s novinami? Prednáška bola venovaná najmä vizualizácii a zmenám, ktoré v spravodajstve, či už printovom, alebo elektronickom, nastali od jeho začiatkov až do súčasnosti. Po prednáške nasledovala aj diskusia, v ktorej všetci prítomní mali možnosť porovnať podobu slovenského a českého spravodajstva, zahŕňajúceho mienkotvorné printové médiá, televízne vysielanie alebo internetové spravodajské portály.

 

V pondelok ponúkla našim študentom informácie o propagačných videách českých univerzít z hľadiska analýzy diskurzu Petra Chvojková. Vyštudovala filozofiu a bohemistiku na Univerzite Palackého v Olomouci, kde v súčasnosti aj vyučuje. Zaoberá sa teóriou komunikácie, problematikou interkulturálnej komunikácie a aplikácie teórie textu a intetextuality na problematiku hypertextu. Na katedre mediálnych a kulturálnych štúdií a žurnalistiky FF UP prednáša sociálnu komunikáciu, pragmatiku a teóriu textu.

 

V stredu prednáška Martina Foreta s názvom Proč a jak (ne)studovat popkulturu ponúkla zaujímavou a sviežou formou pohľad na súčasné médiá a kultúru v nich.

Na prínos partnerskej činnosti katedier, ako aj samotného pobytu v Prešove, sme sa pýtali prednášajúceho Martina Foreta, spoluautora encyklopédie Dejín československého komiksu 20. storočia.

„Po prvé, na konferenciách nemáme veľa možností sa s kolegami rozprávať o tom, ako učia, čo učia či ako to u nich funguje. Navyše, takto sa naskytla možnosť spoznať aj študentov, najmä pri diskusiách je príjemné, keď sa zapájajú, a človek si môže odskúšať veci inak, ako na domácej pôde, kde učíme už skoro rutinne. Taktiež je dobré vidieť aj fungovanie univerzity, ktoré je samozrejme iné, ako poznáme my. Jednak fungovanie byrokratického aparátu a veľa vecí nám tu pripadá sympatických. My možno máme krajšiu budovu, no nemáme sedacie vaky či kaviarne, tu je to „zabydlenější“. (smiech) Boli sme sa zároveň aj pozrieť na to, ako funguje Televízia Mediálka, ktorú vám závidíme už niekoľko rokov. A teraz sa mi podarilo si konečne pozrieť aj mesto Prešov, keď som mal trochu času.“

Na prednáške ste na otázku Prečo študovať popkultúru? odpovedali protiotázkou Prečo nie?, bolo to aj u Vás takto?

„Nie, nie. (smiech) U mňa to bolo trochu komplikovanejšie, ja som vždy inklinoval k žurnalistike. No a bol som ešte divný a bavila ma filozofia. (smiech) Už na strednej škole sme vydávali časopis, ale keď som sa hlásil na vysokú školu, tak nebola možná kombinácia žurnalistiky a filozofie, tak som študoval filozofiu a bohemistiku. Žurnalistiku som si pridal až ako tretí odbor a už vtedy som sa venoval aj komiksu. Až postupom času, na magisterskom stupni, keď človek začal prenikať do teórií masovej a populárnej kultúry, vtedy ma to začalo zaujímať aj z hľadiska popkultúry, ako sa to reflektuje, takže skôr som sa k tomu dostal cez konkrétne prípady. Neskôr som si uvedomil, že je na fakulte veľa odborníkov, ktorí sa zaoberajú zaujímavými vecami, ale každý je izolovaný na svojom pracovisku, kde to vlastne nikoho nezaujíma. Z toho som začal postupne skladať ten program kulturálnych štúdií tak, ako ho prevádzkujeme, a zdá sa, že to takto funguje, a teraz už máme študentov a doktorandov, ktorí v tom pokračujú.“

Zaoberáte sa aj vizualizáciou v médiách. V súčasnosti je v médiách množstvo obrázkov či ilustračných snímok. Ako by podľa Vás vedeli médiá zaujať aj bez takého množstva obrázkov?

 

„Určite by ste zaujali časopisom, ktorý by bol bez obrázkov. (smiech) Ten by si ľudia kúpili, otázkou je, či by to urobili aj viackrát. (smiech) Veci sú tak, ako sú, lebo na to majú svoj dôvod. Pre mňa by však bolo zaujímavé, keby médiá pracovali s obrázkami iba vtedy, keď je to potrebné. To neznamená, že musia byť extrémne hodnotné, ale napríklad, keď píšete recenziu na knihu, dáte tam fotku obalu knihy, aby bola ľahšie identifikovateľná v kníhkupectve. Je na škodu, že niekedy je tých obrázkov až veľmi veľa a následne strácajú svoju výpovednú hodnotu. Na druhej strane, keby bol v novinách jeden obrázok za týždeň, to by bol ten dôležitý, o ktorom by ste vedeli, že tam má byť. Často obrázky nedávajú zmysel, no musíme sa na to pozrieť aj tak, že by bolo asi divné, keby jediné obrázky v novinách boli reklamy. Fotografia je veľmi silným médiom vo svojom kontexte, no nanešťastie stráca svoju silu na úkor množstva.“

Nestrávili ste tu dlhý čas, no spozorovali ste nejaké rozdiely medzi českými a slovenskými študentmi?

„My máme veľmi dobrú skúsenosť so slovenskými študentmi, ktorí k nám prídu na Erazmus. Máme ich radi, pretože keď sú v novom prostredí, sú motivovanejší, keď je to pre nich nové, ich to zaujíma a často so sebou strhnú aj našich študentov, ktorí sú akoby „ukolébaní“, pretože to všetko už poznajú. Ale čo vám skutočne závidíme je tá študentská činnosť, ktorá je mimo vyučovania. Stane sa, že k nám prídu dôležitejší ľudia, ako som ja pre Prešov, a niekedy je potrebné ich jemne postrčiť. Študenti majú rádio, časopisy, ktoré veľmi dobre fungujú, no nie vždy je tam tá reakcia spontánna. V práci v médiách popri škole mám pocit, že ste trochu pred nami. (smiech)

Na výhody spolupráce sme sa pýtali aj Evy Peknušiakovej z FF PU, ktorá vyučuje aj predmet Masová a populárna kultúra.

„Ja som veľmi vďačná za takéto možnosti. Možno som aj trocha zaujatá, keďže som napríklad z publikácií Martina Foreta písala svoju dizertačnú prácu, takže ja som bola veľmi nadšená, že som sa s ním mohla osobne stretnúť. Už len to, že som mohla byť na týchto prednáškach, mi veľa dalo a ja osobne som ešte nezažila odbornú prednášku, ktorá by gradovala. Odborný výklad býva zväčša náročný a je potrebné sa sústrediť a väčšinou je to také statické. Ale tu som si skutočne hovorila „wau“. Naozaj to prepájal aj so svojimi bonmotmi a tých 70 minút som si skutočne ani neuvedomovala. Prednášky boli veľmi funkčné, pretože všetky poznatky boli zosumarizované na jednom mieste, čo mi ešte ucelilo vedomosti, ktoré som mala. A ak by som to mala zhrnúť všeobecne ako prínos aj pre študentov, tak ja si myslím, že by tam mohlo byť aj oveľa viac študentov, čo mi je trocha ľúto, lebo je plusom dozvedieť sa veci aj inak, ako vyučujeme my, od niekoho, kto na to môže ponúknuť ďalší uhol pohľadu.

 

Veríme, že pre všetkých zúčastnených bola séria prednášok zaujímavá a prínosná. Vyučujúci z Olomouca zároveň srdečne pozývajú všetkých záujemcov, aby neváhali a prihlásili sa do programu Erazmus. Semester strávený v zahraničí môže otvoriť nové obzory, priblížiť fungovanie inej univerzity a pomôcť nadviazať nové priateľstvá.

 

Michaela Fedorová

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Unipo Press

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre